Večný snílek a jeho odvážna cesta

Kto z Vás je večný snílek?
Snívate aj s otvorenými očami. Máte predstavy ako by niečo mohlo byť, kde by ste mohli byť, čo by ste mohli mať, s kým budete, ako budete vyzerať, čo dokážete, ako vás budú vnímať iní. Snívate o tom, kým budete. Keď príde realita a racio, kde je potom váš sen? Uložili ste si ho bezpečne do krabičky a zamkli na sto zámkov? Alebo je vašim malým sprievodcom?

Vrátim sa k mojej aktuálnej a obľúbenej téme deti. Oni sú totiž úžasné bytosti a bezodná studňa inšpirácií. Majú to, čo väčšine z nás bolo v istom momente odobraté. Predstavte si ich ako si oblečú nejaké tričko alebo kostým superhrdinu a idú do ulíc. Sebavedomo s cieľom zachraňovať svet. Alebo dievčatá za princezné Frozen alebo Snehulienku a myslia si, že svet im patrí. Neriešia ako vyzerajú, a či je to možné. Dôležité je, že oni tomu veria. Veria svojej predstave, svojim snom a idú si za tým. A my? Hovoríme akí sú roztomilí, aké je to zlaté. Vyčaria nám úsmev na tvári.

Tá fantázia, bezstarostnosť a iskry v očiach detí, tá radosť zo života, je taká nákazlivá a aj tak sa tomu bránime.

Predstavte si teraz dospelého chlapa, ako ide po meste alebo v autobuse v kostýme supermana. Čo by vám vtedy bežalo hlavou?

Koľkým z vás by šlo hlavou: Je trápny, smiešny, on nie je normálny, mal by sa uvedomiť, jemu asi preskočilo. Alebo je niekde karneval? To bude asi len dáka hra. Obzreli by ste sa za ním? Urobili si fotku do vášho mobilu a poslali známym že aha aký blázon behá po meste?

A pre koľkých z vás by bol tento Superman z ulice inšpiráciou. Koľkí z vás by v ňom videli odvahu, odhodlanie, skúmali prečo asi, čo za tým je.

Vidíte ten paradox? Kým deti obdivujeme za ich odvahu a bezstarostnosť, dospeláka vysmejeme a odcudzíme. Kedy nám boli pristrihnuté krídla? V ktorom veku si sa Ty stal veľkáčom, kde sa takéto veci už nepatria? Ako to ovplyvnilo tvoje snívanie a to, po čom túžiš?

Ako to máš dnes? Na malú chvíľu zatvor oči a skús sa zamyslieť ako si na tom.

Musím sa priznať, že ja som večný veľký snílek vo dne aj v noci. :) Snívam dokonca aj o úplne nereálnych veciach, ako napríklad, že viem čarovať alebo že viem lietať. Staviam sa často na stranu spravodlivosti. Snívam dokonca aj ako trávim svoj čas s nejakou celebritou ( 🤔 hmmm taký Leonardo Di Caprio alebo Jared Leto 😍 )

Ale snívam aj o tom kde budem bývať, čo budem robiť, ako budem žiť, akými ľuďmi budem obklopená, ako zachraňujem svet. Moje predstavy sú zväčša bláznivé, ale na konci je vždy tá vidina toho pocitu bezstarostnosti, slobody a radosti zo života. Tá vidina je taká silná, že ani raz som si nepovedala, že moje sny sú tak mimo, žeby som to nezvládla.

Kde je vôľa, tam je cesta.

Aké je ľahké si to povedať. Chceš, urob to. Čo ti v tom bráni. Môže ti napadnúť milión dôvodov. Možno nie je správny čas, keď deti vyrastú, keď budem mať dosť našetrené, keď budem viac zarábať, keď ma povýšia, keď schudnem, keď budem mať partnera, keď sa budem cítiť lepšie, keď bude krajšie počasie, keď budem bývať vo svojom alebo keď sa odsťahujem od rodičov, keď budem mať lepšie auto, keď ....

Poznáte to však. Možno nás nebrzdia ani tak okolnosti, ako skôr príbeh, ktorému sme uverili natoľko, že sme ho prestali spochybňovať.

Príbeh o Michalovi:

Predstavme si naozaj šikovného dobrezarábajúceho manažéra v nejakom korporáte. Má ženu a dieťa. V tom čo robí je profík, 2x ho povýšili, je prínosom pre firmu a rodina je naňho hrdá.
Nemá zlý život, ale nie je to ani to, čo si predstavoval. Akosi tá radosť z neho odchádza, chýba mu niečo. V práci je dobrý, ale cíti, že z neho začala vysávať energiu. Príde domov a už nepociťuje tú radosť z toho, čo mal.
Niekedy sa zatvorí do svojej domácej pracovne, a otvorí takú pomyselnú skrinku. A v nej je starostlivo uchovaný jeho dlhoročný sen. Náš Michal je snílek, ktorý vidí sám seba na pláži. Vlastní coffee autíčko, a na tu pláž každé ráno zaparkuje a predáva kávu, limonádu. Keď spoznal svoju ženu, obohatil ponukový lístok o domáce pečené buchty, ktoré ona robí najlepšie na svete. Svojim zákazníkom odovzdáva svoj úsmev a dobrú náladu.
Keď o tom uvažuje a sníva, tak sa cíti ľahšie, usmieva sa a dostáva iskru do očí. Pokochá sa svojimi predstavami, a ... Potom opätovne to na nejaký čas zamkne do malej skrinky, a tam svoj sen nechá skrytý pred svetom opäť na nejaký čas.

A teraz sa na chvíľu zastavme.

Čo podľa vás Michal v tej malej skrinke naozaj zamyká?
Je to iba sen o coffee autíčku na pláži? Alebo je tam zamknutá jeho odvaha, sloboda, radosť a verzia jeho samého, ktorá sa bojí vyjsť von?

Čoho sa Michal v skutočnosti bojí?

A čo vy? Ktorý svoj sen si chodíte občas potichu pozrieť, usmiať sa pri ňom, pocítiť iskru v očiach… a potom ho znovu zamknete?

Keby ste dnes stretli Michala, čo by ste mu povedali?

Možno by ste mu povedali: „Choď do toho. Život je krátky.“ alebo „Buď rozumný. Máš rodinu, dobrý plat, istotu. Neriskuj.“

A možno Michal nepotrebuje poradiť, možno sa nato potrebuje pozrieť z iného uhla.
Nie každý sen znamená, že musíme hneď zbaliť kufre, dať výpoveď a prevrátiť celý život naruby. Niekedy nám sen iba ukazuje, čo nám v živote chýba.

Michal možno netúži len po coffee autíčku. Možno túži po slobode, po jednoduchosti či po rannom slnku namiesto nekonečných porád. Po pocite, že jeho deň má zmysel, má chuť a vôňu.

A práve tu sa začína tá skutočná odvaha. Nie v tom, že zo dňa na deň všetko zahodíme.

Ale v tom, že si dovolíme priznať pravdu.

Možno Michal ešte nemusí kupovať coffee autíčko. Možno prvý krok je iba povedať to nahlas svojej žene. Môže si sadnúť a napísať, čo presne ho na tom sne tak priťahuje. Môže začať hľadať spôsob, ako do svojho života vrátiť viac slobody a radosti bez toho, aby hneď zničil všetko, čo vybudoval.

Sny často neumierajú preto, že sú nereálne. Umierajú preto, že ich roky berieme buď ako všetko, alebo nič. Buď zostanem tam, kde som. Alebo musím celý život prevrátiť naruby. Lenže medzi týmito dvoma extrémami je ešte jedna cesta. Malé krôčiky. Skúšanie. Rozhovory. Hľadanie možnosti. Odvaha nezatvoriť skrinku, hneď ako sa objaví strach.

Možno o tom je snívanie. Nie je to naivné utekanie pred realitou. Je to schopnosť pozrieť sa realite do očí a povedať si: „Toto je môj život. A ja v ňom nechcem byť iba pasažier. Chcem ho žiť po svojom.“

Opýtaj sa dnes sám seba:

Čo mi môj sen v skutočnosti hovorí? Čo je za tým snom ukryté?
Nechaj myšlienkam priestor, plávaj a objavuj zákutia vo svojej mysli. Kam ťa vedú tvoje odpovede. 

A potom si polož ešte jednu otázku: 
Aký najmenší krok môžem urobiť už teraz, aby môj sen nemusel zostať zamknutý v skrinke?

Nemusíš dnes zmeniť celý život. Ale môžeš dnes prestať predstierať, že ten sen nič neznamená.

Patríš medzi snílkov? Príď medzi nás do Klubu Snílek. Možno práve tu nájdeš podporu, odvahu a prvý malý krok k tomu, čo v sebe už dlho nosíš.

Klikni na: Chcem vstúpiť do Klubu Snílek